Tento povzdych počujeme v rôznych situáciách. Čo nám prezrádza o človeku, ktorý ho vyslovil? Aký úspešný bude dotyčný pri riešení úloh a problémov? A ako tieto informácie využiť v svojej každodennej (manažérskej) praxi?
Ak sa chceme pri hľadaní odpovede chceme vyhnúť seba manipulácii, mali by sme nájsť aspoň tri vysvetlenia, čo ten povzdych znamená. Môže to byť:
a. antistresový rituál,
b. svojrázna koučovacia technika,
c. prejav pasivity, zbavenie sa zodpovednosti za stav veci,
d. pokus o manipuláciu.
Pozrime sa bližšie, ako nám jednotivé vysvetlenia pomôžu predvídať pracovné výkony a úspešnosť takého človeka.
a. Antistresový rituál.
Pre mnohých je viera v Boha účinným spôsobom, ako sa zbaviť stresu pri riešení každodenných problémov. Modlitba, alebo iba zmienka o Bohu ich upokojí a pomôže sústrediť sa na cieľ. Pokoj, koncentrácia a pevné odhodlanie (viera v úspech) sú častokrát rozhodujúce pre úspešné dotiahnutie úlohy do konca.
Nám ako šéfovi môže byť jedno, akými mentálnymi technikami sa náš podriadený, alebo kolega upokojil a sústredil na podanie špičkového výkonu. Dôležitý je výsledok.
Ako zistíme, že je to skutočne antistresový rituál? Dotyčný človek bude po vyrieknutí tejto vety aktívne pokračovať v riešení úlohy a bude hľadať nové cesty k jej úspešnému vyriešeniu.
Vzhľadom k stavbe vety je ovšem nepravdepodobné, že v tomto prípade dotyčný vzýva Boha, aby mu pomohol podať špičkový výkon.
b. Svojrázna sebakoučovacia technika.
Koučovanie je založené na kladení otázok a hľadaní fungujúcich odpovedí. Ak chceme nájsť skutočne kreatívne riešenie, je dobré narušiť svoje vyjazdené vzorce rozmýšľania. V koučovaní sa na to používa napríklad „otázka na zázrak“.
Niektorí kresťania využívajú inú koučovaciu techniku. Položia otázku Bohu, potom otvoria Bibliu a prečítajú si odstavec, na ktorý im náhodne padne zrak. Potom sa v prečítanom texte snažia nájsť odpoveď na svoju otázku.
Skeptik si povie, že to sú nezmysly, ktoré nemôžu fungovať. Z hľadiska psychológie je to kreatívna technika nazývaná „múdry rádca“. Ako táto technika funguje som popísal vo svojej knihe Příručka úspěšných.
Bezplatnú e-ukážku z knihy si stiahnite tu…
Ak sme ako šéfovia ateisti, môže nám byť jedno, akými koučovacími technikami hľadá náš podriadený inšpiráciu na riešenie zadaných úloh. Hlavne nech to funguje, dôležitý je výsledok.
Ak sme ako šéfovia veriaci, môžeme si len tak zo zvedavosti tiež otvoriť Bibliu. Schválne, Bože, za čo toho dotyčného tak trestáš?
Ako zistíme, či sa dotyčný takým spôsobom skutočne koučuje? Jednoducho podľa toho, že chce počuť na svoju otázku použiteľnú odpoveď.
c. Prejav pasivity a zbavenie sa zodpovednosti za stav veci.
Vetou „Pane Bože, za čo ma tak trestáš? môže dotyčný popisovať svoj pasívny a agnostický (nepoznateľný) postoj k životu. Prečo sa o niečo snažiť, keď:
– Cesty božie sú nevyspytatelné.
– Nepoznáme deň ani hodinu.
– Koho Pán Boh miluje, toho krížom navštevuje.
– Všetko je márnosť nad márnosť a nič než márnosť.
Je to postoj obete, ktorá nikdy za nič nemôže. Človek hrajúci rolu obete je presvedčený o tom, že by bol šťastný a úspešný, keby okolo neho neboli takí zlí a neschopní ľudia, keby jeho šéf mal pre neho viac pochopenia, konkurencia nebola taká dravá, kolegovia takí bezohľadní, počasie tak upršané a politici takí skorumpovaní.
V našich krajoch je tento postoj hojne rozšírený, môžeme dokonca hovoriť o istom „kulte obetí“. Príkladom toho môže byť aj nová pesnička českého speváka Tomáša Klusa o politickej situácii v Čechách: „Za co, Pane Bože, za co, trestáš tento prostý lid? Za co, Pane Bože, za co, nechals nás se napálit? Za co, Pane Bože, za co? Zas čtyři roky v prdeli. Za co, Pane Bože, za co? Omluv mě, že jsem tak smělý. “
Z textu je jasné, že sme to neboli my, kto si zvolil svojich politikov. Za to môže Boh a ne budúce voľby tiež nemá zmysel ísť voliť, Boh nás aj tak znova potrestá.
Zdravý rozum nám ovšem hovorí, že keď hráme karty, obvykle nemáme vplyv na to, aké karty dostaneme. Ak sa budeme celý čas sťažovať na zlé karty, budeme sa cítiť bezmocní a pravdepodobne hru prehráme.
Ak si uvedomíme, že si môžeme vybrať, ako budeme s rozdanými kartami hrať, budeme sa cítiť lepšie. Aj v prípade, že nevyhráme, môžeme so svojimi kartami zahrať to najlepšie, čo sa dá. To je postoj úspešného človeka.
Ako zistíme, že si dotyčný týmto zvolaním práve vyrobil alibi, aby sa zbavil zodpovednosti za úspešné dokončenie úlohy? Veľmi jednoducho – dotyčný ešte trocha pokňučí a už pre úspech veci nepohne ani prstom.
Čo to znamená pre nás ako šéfa? Ak sa u dotyčného takýto postoj vyskytuje zriedkavo, potom má zmysel s ním popracovať na jeho osobnom rozvoji. Ak to je dotyčného zotrvalý stav, je pre pracovný tím nepoužiteľný.
d. Pokus o deštruktívnu manipuláciu.
Ľudia hrajúci rolu obete často svoje „nešťastie“ využívajú ako nástroj na manipuláciu a vynucovanie si pomoci od druhých. Ja nešťastník, Bohom nevinne strestaný, tu trpím, a ty, dieťa šťasteny nečinne pozeráš na moje nešťastie, namiesto toho, aby si mi pomohol a urobil …
Ako spoznáme, že nás dotyčný práve začal svojim trestom Božím manipulovať? Začne nám byť v jeho prítomnosti nepríjemne a nelogicky prevezmeme zodpovednosť za splnenie jeho úlohy na svoje bedrá.
Poznáme dva typy obetí – pasívne a manipulatívne. Pasívna obeť obvykle býva pre pracovný tím nepoužiteľná. Manipulatívna obeť je pre tím naviac nebezpečná, a ak manipuluje sústavne, je vhodné premýšľať o jej vylúčení z tímu.
RNDr. Alexander Birčák
Manažérsky poradca a školiteľ
Albisa s.r.o.
Mob: +421 904 864 912