O mne

O mne

Každý z nás niekedy zažíva slnečné dni, keď sa všetko darí, ale aj zamračené obdobia, alebo tmu a depresiu, keď padne úplne na dno.
 
Aj ja som v deväťdesiatych rokoch v Prahe zažíval sériu pracovných i osobných úspechov, po ktorých nasledoval monumentálny pád na všetkých frontoch. Strata riaditeľského miesta, rozvod, nútená izolácia od detí a otcova smrť. To vyústilo do môjho vyhorenia a do piatich rokov takmer mníšskeho života, počas ktorých som prehodnotil svoje životné priority i svoje kritéria posudzovania úspechu.
 
Dnes mám zabehnutú poradenskú a vzdelávaciu firmu. Pomáham riešiť problémy nielen firemným klientom, ale aj drobným podnikateľom a normálmym ľuďom. Mám novú, „optimálnu“ manželku, spoločné dieťa a úspešné vzťahy s deťmi z prvého manželstva. A aj ja sám som sa stal lepším manželom, otcom a poradcom. Odhalil som totiž tajomstvo, ako robiť veci trvalo udržateľne.
 
Čomu ma môj monumentálny pád naučil?

Na úspech a vysoké výkony som bol zvyknutý už z vysokej školy. Vedecký obor mikrobiológiu som absolvoval s červeným dipolomom na ruskom Harwarde – na Lomonosovovej univerzite v Moskve.

Môj hviezdny pracovný vzostup začal v roku 1991, keď som po dvoch „chudých“ rokoch vo výskumnom ústave v Prahe – Ruzyni odišiel pracovať do Komerční banky.

Moja práca v Investičnej kapitálovej společnosti Komerční banky trvala tri roky a bola veľmi úspešná: Spolupracoval som na vytvorení tretieho najväčšieho fondu v prvej vlne kupónovej privatizácie. Vo funkcii vedúceho predaja som školil a viedol pracovníkov pobočiek banky. Tiež som prednášal na rôznych živých stretnutiach s klientami i v televíznych vysielaniach o kupónovej privatizácii.

Ako zástupca banky som bol zvolený za predsedu predstavenstva Sokolovských strojíren a.s. Zaujímavá situácia nastala, keď som odišiel z Komerční banky a tá sa ma pokúsila odvolať z predstavenstva. Ostatní členovia predstavenstva ma v predstavenstve napriek nevôli banky podržali.
 

Po troch rokoch som z Komerční banky za dvojnásobný plat odišiel pracovať do Wüstenrotu ako obchodný vedúci. Tam som napriek skepse kolegov i klientov vytvoril nový produkt na hromadný predaj stavebného sporenia – Rekofond Wüstenrot. Za to ma povýšili na riaditeľa marketingu.
 

Po ďalších troch rokoch som zasa za dvojnásobný plat presedlal do Linde Gas na funkciu riaditeľa marketingu. Zaviedol som projektové riadenie na väčšinu dôležitých marketingových činností. Najväčší úspech priniesol Akčný plán na podporu predaja plynov na zváranie Corgon. Plánovaný nárast predaja bol 15%, skutočný nárast predaja bol takmer 40%.

Po roku som dostal ponuku popri zamestnaní robiť poradcu generálneho riaditeľa České podnikatelské pojišťovny (ČPP). A to za riaditeľský plat. Spolupracoval som tam na vytvorení predajnej stratégie pri liberalizácii povinného zákonného poistenia motorových vozidiel (PZP). Táto stratégia dostala ČPP medzi troch najväčších poistiteľov PZP v Českej republike.
 

Do toho kúpa bytu, svadba, narodenie dvoch detí. Skrátka americký sen v Prahe.

Na konci tisícročia sa niečo pokazilo. Prišiel dramatický rozvod a nedobrovoľná izolácia od detí. Linde kúpilo svojho konkurenta a pri škrtaní zvyšných stoličiek škrtli práve tu moju. Uznáte, že klesnúť z dvoch riaditeľských platov na jeden je hrozná rana.

Celý ten úžasný život sa mi začal rúcať ako domček z kariet. Prišli depresie, nechuť čokoľvek robiť, skrátka syndróm vyhorenia ako z čítanky. Navštívil som pár psychológov, psychotronikov, kamarátov… A nič.

Keď som si myslel, že je mi najhoršie, zomrel mi otec. A to ma dorazilo. Predal som byt, rozlúčil sa s generálnym riaditeľom a odsťahoval sa naspäť na Slovensko.
 

Čo som chcel robiť ďalej? Nevedel som. A ani ma to nezaujímalo. Vedel som, ako stláčať gombíky, aby som zarobil veľa peňazí. Prečo by som to ale znova robil, keď ma napriek veľkým peniazom postihol taký multispektrálny krach? Tak som nerobil nič. Doslova.

Toto ničnerobenie trvalo asi tri mesiace. Z letargie ma nakoniec vytrhla otázka: „Prečo sa mi zrútil celý svet? Čo som urobil zle, že nemám ani ženu, ani deti, ani prácu?
 

Po otcovi som zdedil kanceláriu, v ktorej pomáhal iným ľuďom riešiť ich problémy so vzťahmi, zdravím, prácou. Bola v jednoizbovom byte na ulici „Pod lesom“ a výhľad z okna bol do skutočného lesa. Žiadna civilizácia, žiadne pokušenia, dokonalá samota.

Rovnako ako otec, aj ja som sedem rokov diaľkovo študoval psychotroniku na rovnakej škole, ako on. Nikdy som ale neprekročil hranicu, aby som aj ja začal pomáhať iným ľuďom. Tieto vedomosti som hojne využíval vo svojej manažérskej práci, často som tiež využíval poradenstvo a pomoc otca, i jeho kolegov. Vedel som totiž, čo dokážu a bolo veľmi efektívne netrápiť sa hľadaním odpovedí sám, ale využiť pomoc z vonku.

Pomoc z vonku ale zrazu prestala fungovať. Mal som pocit, že všetko robím zle, že zničím všetko, čoho sa dotknem. Navštívil som kartárku so žiadosťou o pomoc. Jej odpoveď ma neskutočne rozčúlila. Povedala mi: „Tak si to prestaňte robiť.“

To bol skutočne vrchol – ja ju žiadam o pomoc, lebo sa mi rúca život a ona mi pokojne povie, nech to prestanem robiť! Za toto si nechá platiť?!

Asi po dvoch týždňoch mi to konečne došlo. Ja som za ňou išiel, aby mávla čarovným prútikom a môj život bol zasa úžasný. Aby prestali tie strašné veci v mojom živote. A ona mi inými slovami povedala: „Je to tvoj život a robíš si to ty sám. Ak sa ti to nepáči, tak si tie zlé veci prestaň robiť.“ Je to asi najdrahocennejšia rada, ktorú som si kedy kúpil. A nestála ani tak veľa.
 

Z dnešného pohľadu to vidím tak – pomoc z vonku mi fungovala, kým som hľadal najlepšie možné riešenie mojich problémov. Keď som ju ale chcel využiť na to, aby som presadil svoje riešenie situácie, bez ohľadu na to, čo chceli iní ľudia, tak mi prestala pomoc z vonku fungovať.

Vtedy som mal minimálne tri možnosti:
1. Budem pokračovať v snahe zmeniť iných ľudí (moju bývalú manželku) a presadiť svoje riešenie situácie.
2. Vzdám to a utiahnem sa do ulity.
3. Začnem hľadať iné riešenia situácie.
 

Toto je myšlienka, ktorá môže pomôcť mnohým ľuďom, ktorí práve prechádzajú ťažkým životným obdobím:

Ak sa Vám nedarí dosiahnúť to, po čom túžite, je možné, že usilujete o ilúziu, o niečo nereálne.

Potom je načase opustiť ilúziu a zistiť, čo v skutočnosti potrebujete. Inak za svoju ilúziu zaplatíte vzťahmi, časom, peniazmi, zdravím a sklamaním.

Vyhľadajte pomoc z vonku, začnite sa vzdelávať, hľadať alternatívne riešenia. Ak niečo stále nefunguje, pýtajte sa zázračnú otázku: „Čo mám urobiť, aby sa ten problém vyriešil podľa môjho priania?“ (Viac sa o použití zázračnej otázky dozviete v Příručke úspěšných >>>.)

Možno budete musieť položiť zázračnú otázku desaťkrát, možno stokrát, možno tisíckrát. Možno budete musieť zmeniť svoje prianie. Ak Vám odpoveď za to stojí, určite ju nájdete. Len za to treba zaplatiť svoju cenu v podobe času, peňazí, vzťahov, zmeny svojich postojov a sklamania z neúspešných pokusov. Ja som tú cenu zaplatil a svoje odpovede som našiel. Ani u Vás to nemôže dopadnúť inak.
 

Začal som teda chodiť do otcovej kancelárie a pátrať po návodoch na dobrý život. Študoval som teológiu, psychotroniku a nakoniec psychológiu. Obdobie mojej kontemplácie trvalo 5 rokov.

Obrovským míľnikom pre mňa bolo, keď som objavil silu koučovania a prácu s podvedomím. Sadol som si na otcovu stoličku a začal som prijímať jeho klientov.

Nie je to ľahká práca. Je ale napínavá a vzrušujúca, kladie vysoké nároky na moju tvorivosť a prináša mi uspokojenie a pocit úspechu, ktorý som predtým nepoznal.
 

Cítim sa dnes úspešný?
Jednoznačne áno.

Čo dnes robím inak, než v deväťdesiatych rokoch v Prahe? Vtedy v Prahe som veľmi často využíval silové riešenie úloh podľa hesla: Nevieš? – Naučím! Nechceš? – Prinútim!

Niekedy som intuitívne využíval aj kooperatívne techniky, alebo som veci jednoducho „nechal plynúť“. Často som sa ale nechal zaslepiť jediným vtedajším merítkom môjho úspechu – peniazmi. Áno, podľa tohto merítka som bol extrémne úspešný. Zaplatil som za to ale rodinou, vzťahmi i duševnou pohodou.

 

Dnes si život viac užívam a vychutnávam. Robím veci, ktoré ma napĺňajú, vzdelávam sa a pomáham rásť aj iným ľuďom. Hlavnou prioritou mojej pomoci iným ľuďom je to, že ich vediem k samostatnosti a k trvalej udržateľnosti toho, čo robia.

U niektorých ľudí moja pomoc funguje priamo zázračne, u iných iba trocha, alebo vôbec nie. Začal som skúmať, čo robia moji úspešní klienti inak, že im moja pomoc funguje. A porovnával som to i s mojimi osobnými skúsenosťami.

Prišiel som na to, že moje koučovanie a emočné odblokovanie najviac funguje ľuďom, ktorí chcú veľa, ale chcú sa s inými ľuďmi predovšetkým dohodnúť na vzájomne výhodnej spolupráci. To sú ľudia, ktorí hľadajú najlepšie možné riešenie svojich problémov. To sú ľudia, ktorí často intuitívne usilujú o trvalú udržateľnosť toho, čo robia.

Moje služby neprinášajú veľký úžitok ľuďom, ktorí chcú všetko a najradšej zadarmo. Ľuďom, ktorí chcú ostatných zmanipulovať, zahnať do kúta a tam ich preválcovať. Ľuďom, ktorí nehľadajú najlepšie možné riešenie, ale chcú za každú cenu presadiť svoje riešenie problému.
 

Pragmatické minimum, ako vyriešiť každý problém a zlepšiť svoj život som zhrnul na 60 stranách v knihe Příručka úspěšných.
 


Bezplatnú e-ukážku z knihy si stiahnite tu >>>

Papierovú knihu si kúpte tu >>>
 

V roku 2006 som začal prednášať o osobnom rozvoji. Začiatky boli ťažké, ekonomická kríza mojim snahám vôbec nepomáhala.

Vytrval som a dnes koučujem a radím šéfom veľkých firiem, i obyčajným ľuďom. A školím manažérov a zamestnancov v „mäkkých zručnostiach“ – motivácia, leadership, komunikácia a asertivita. Tiež ma pozývajú prednášať o osobnom rozvoji a úspechu na významné stretnutia a konferencie.
 

 

A. Birčák 2013 blog 2

 
RNDr. Alexander Birčák
Kouč a školiteľ.

Albisa s.r.o.