Predstavte si, že máte v práci nepríjemného zamestnanca, ktorý síce podáva vysoký výkon, ale komunikácia s ním je veľmi nepríjemná. Reaguje na vaše pokyny a pripomienky podráždene, je vzťahovačný a urážlivý, alebo má sklony k hystérii (záchvaty plaču, či hnevu). Problém môže tiež nastať, ak je žiarlivý na vaše výsledky, alebo chce s vami prehnane súťažiť – rivalita.
Ak je k nám takto nepríjemný niekto v osobnom živote – niekto zo známych, alebo vzdialených príbuzných, môžeme to riešiť tým, že sa takému človekovi vyhneme a nekomunikujeme s ním. V práci to obvykle nie je možné, hlavne ak je taký človek našim podriadeným a my sme zodpovední aj za jeho pracovné výsledky.
Naša komunikácia s podriadeným môže prebiehať tromi spôsobmi:
a, priateľská komunikácia, ktorá sa vyznačuje kladnými emóciami.
Náš podriadený oceňuje to, čo pre neho a pre tím robíme a berie ohľad aj na určité naše nedostatky, alebo ak neurobíme veci tak, ako si to predstavoval on. V komunikácii s nami je ústretový a s takým zamestnancom je radosť spolupracovať.
b, nepriateľská komunikácia, ktorá sa vyznačuje negatívnymi emóciami a konfliktmi.
Podriadený má neustále agresívne a negatívne hodnotiace poznámky k tomu, čo robíme, alebo nerobíme. Striehne na každú chybičku v našej práci, štve ostatných zamestnancov proti nám, zveličuje naše nedostatky. Takáto komunikácia hrozí prerásť do otvoreného konfliktu a môže sa odraziť aj na našom zdravotnom stave. Ak takému zamestnancovi nepomôžeme odísť z nášho pracoviska, tak hrozí, že budeme musieť odísť my.
- .
Takúto situáciu som zažil vo Wüstenrote v Prahe, keď ma povýšili na riaditeľa marketingu. Moja podriadená Monika to veľmi ťažko znášala, pretože pôvodne mala byť riaditeľkou marketingu ona. Sústavne sabotovala pracovné úlohy, ktoré som jej zadával a chodila sa na mňa sťažovať môjmu šéfovi. Ja som jej vyčíňanie ignoroval, nenechal som sa vyprovokovať k slovným útokom na ňu. Iba som požadoval, aby plnila svojej úlohy. To ju ešte viac povzbudilo k nepriateľským akciám proti mne.
Nakoniec sa Monika rozhodla, že ma prepustí z práce. Pozdržala prijatú faktúru od reklamnej spoločnosti, takže nebola uhradená v dobe splatnosti. Potom šla za mojim šéfom s tým, že na vine som ja a že reklamná spoločnosť bude chcieť od nás penále z omeškania. Keď sa ma môj šéf na to opýtal, tak som mu vysvetlil, ako sa veci majú. A povedal som mu, že ma už nebaví naťahovať sa s Monikou, aby si plnila svoje pracovné úlohy. Môjho šéfa tiež nebavilo to neustále Monikino donášanie. Ďalší týždeň Monika dostala výpoveď.
Predtým, ako začnete rozdávať svojim podriadeným výpovede, stojí za pokus tretí spôsob komunikácie:
c, pragmatická (bezemočná) komunikácia, pri ktorej vedome odsunieme svoje emócie bokom a vecne komunikujeme so zamestnancom tak, aby plnil požadované pracovné úlohy. Je to skúška našej asertivity a našej schopnosti jednať s dotyčným spôsobom WIN – WIN.
Pri pragmatickej komunikácii pristupujeme k podriadenému ako k obchodnému partnerovi a snažíme sa s ním urobiť dobrý obchod. Ja chcem, aby si ty pre mňa a náš tým niečo urobil. A som ochotný urobiť niečo pre teba, čo by som za normálnych okolností neurobil. Takto sa môžeme znova dopracovať k spolupráci, ktorá sa bude podobať na priateľskú komunikáciu.
Môj klient Andrej, obchodný riaditeľ, päťdesiatnik, riešil problém vo svojom päťčlennom obchodnom tíme. Mal tam veľmi aktívnu obchodníčku Michaelu, ktorá ešte nemala ani tridsať rokov a jej otec mal presne toľko rokov, ako on. Michaela venovala práci veľmi veľa svojej energie i voľného času a mala veľmi dobré obchodné výsledky. Na druhej strane bola veľmi vzťahovačná a nedotklivá. Ak ju Andrej oslovil Michaela, alebo Míša, tak ho s hnevom upozornila, že ju ma oslovovať Miška.
Neustále hodnotila a riešila jeho prístup k členom tímu. Keď raz Andrej poslal pracovný email členom tímu, ona mu odpísala: „Celkom prijateľné znenie. V mojom ponímaní hodnotenia to je tak na 5 z 10 bodov (verím, že niekomu takáto formulácia môže znieť ako 2 z 10 bodov).“
Andrej to so mnou riešil na niekoľkých konzultáciách. Najradšej by ju prepustil, ale to by mu poklesol obrat o 40%, čo samozrejme nechcel. Najviac ho štvalo, že po všetkých tých protivenstvách z jej strany ju má oslovovať Miška!
Nakoniec sme sa dopracovali k jeho pragmatickému postoju k Michaele. Položil som mu otázku: „Si ochotný za 40% obratu vášho oddelenia niečo zaplatiť? Cenou za to bude, že ju budeš naďalej oslovovať Miška a že zvlášť oceníš každý jej obchodný úspech. Stojí ti to za to?“
Andrej zistil, že mu to za to stojí, že to bude pre neho dobrý obchod. Na oplátku Michaele určí hranicu a spôsob, akým mu bude ona dávať spätnú väzbu. Zobral to ako výzvu. Viesť priateľských ľudí vie každý, viesť nepríjemných ľudí – to je práca pre skutočných lídrov.
K tomu, aby sme sa dopracovali k pragmatickému prístupu k nepríjemnému zamestnancovi je treba získať nadhľad nad situáciou.
Nadhľad získame, keď budeme vedieť:
– Aké sú typy vedenia ľudí a aký práve používame my.
– Aká je energetika emócií.
– Aké sú typy emocionálnej výmeny počas komunikácie.
– Ako sa emocionálne prejavujú rôzne osobnostné typy.
– Ako zmeniť svoje i cudzie emócie.
– Ako reagovať na emócie podriadených.
– Čo spôsobuje negatívne emócie pri vedení ľudí.
– Ako dosiahnuť stav mysli potrebný na zvládnutie negatívnych emócií.
Toto sú témy školenia Emočná inteligencia pre šéfov >>>, alebo ako zvládať emócie na pracovisku.
Možno práve vy riešite nejakého svojho výkonného, ale nepríjemného zamestnanca. Inšpiráciou na riešenie tejto situácie môže byť práve toto školenie, alebo moja konzultácia – koučovanie. Zavolajte mi, prvých 15 minút konzultácie je zdarma.
Prajem Vám úspešný deň.
RNDr. Alexander Birčák
Doktor motivácie,
ktorý pomáha šéfom motivovať ľudí.
Mob: +421 904 864 912
Zanechaj komentár