Víťazstvo, alebo úspech?

Víťazstvo, alebo úspech? Aký je medzi tým rozdiel?

Pri hľadaní odpovede som si predstavil, ako sa správa pri riešení problému víťaz a ako úspešný riešiteľ.

Víťaz postupuje spôsobom – „Ja najlepšie viem, ako vyriešiť ten problém a vy ostatní ma musíte počúvať.“ Predstavte si, že Vám toto povie šéf v práci. Aká prvá odpoveď Vás napadne? Neviem ako Vás, ale mňa napadá: „To určite, ja ti dokážem, že takto to nefunguje!“ Je to prirodzená ľudská vlastnosť otvorene, alebo skryto odmietať diktát iných ľudí.

Úspešný riešiteľ postupuje diplomatickejšie – ak je šéfom, položí svojim podriadeným otázku: „Ako by ste riešili ten problém Vy?“ A kladie ju dovtedy, kým niekto nepríde s rovnakým nápadom, ako mal on, alebo dokonca s lepším riešením úlohy. Takým spôsobom obíde prirodzený odpor svojich podriadených a vyvolá v nich pocit „Cosa nostra“. Nemyslím tým, že z nich urobí mafiánov. „Cosa nostra“ znamená po taliansky „Naša vec“ s dôrazom na „naša“. Je to naša vec a my nedovolíme, aby nám to niekto pokazil. Je vecou našej cti urobiť to čo najlepšie a ukázať svetu, akí sme frajeri.

Keď medzi podriadenými vznikne pocit „Cosa nostra“, tak ich to zjednotí v úsilí splniť danú úlohu čo najlepšie. Samozrejme, po úspešnom splnení úlohy by ich šéf mal náležite pochváliť a vyzdvihnúť mimoriadne pracovné výkony. To sa od šéfa v takej situácii očakáva.

Pri takom riešení úlohy nebude víťazom šéf, ale kolektív a ten jeho člen, ktorý prvý nahlas pomenoval riešenie úlohy.
Šéf tým získa na svoju stranu kolektív a prípadne aj lepšie riešenie, ako predtým vymyslel on sám. Ľudia sa mu nestavajú na zadné a nesnažia sa jeho nápad sabotovať. Naopak vidia, že prichádzať s dobrými nápadmi sa vypláca. Aj tak to je vždy šéf, kto rozhodne, ako sa bude problém riešiť. A je lepšie, ak si šéf môže vybrať z viacerých možností.

Aj Machiavelli v knihe Vladár hovorí: „Dobrá rada nerobí dobrého vládcu, ale naopak, múdry vládca je prapríčinou a pôvodcom dobrých rád.“

Ak to náhodou nevýjde, šéf môže „navrhovateľa riešenia“ potľapkať po pleci a povzbudiť ho: „Teraz to nevyšlo, nevadí, cením si tvoju snahu. Len tak ďalej!“ Toto je model participatívneho vedenia ľudí. Viac sa o tom dozviete na mojom školení:

MOTIVÁCIA A MANIPULÁCIA ĽUDÍ

Čítajte viac…

a na školení

AKO VIESŤ ĽUDÍ – LEADERSHIP

čítajte viac…

Z uvedeného vyplýva, že víťaz sa snaží vždy presadiť svoje riešenie úlohy, zatiaľ čo úspešný riešiteľ sa snaží zapojiť iných ľudí do hľadania najlepšieho riešenia problému. Šéfovi víťazovi hrozí, že sa proti nemu spiknú jeho podriadení a dokážu mu, že jeho riešenie nefunguje. Alebo jeho riešenie skutočne nefunguje a na vine je on.

Šéfovi – úspešnému riešiteľovi niečo také nehrozí. Ak podriadení prišli s rovnakým návrhom riešenia problému, ako mal pôvodne on, tak nemajú dôvod dokazovať mu, že to nefunguje. Ak podriadení prišli s iným, lepším riešením problému, tiež im záleží na úspešnom vyriešení úlohy. Ak to napriek tomu nevýjde, nebol to šéfov nápad, ale nápad z kolektívu.

Ak bude hroziť trest za neúspech tohoto riešenia, prvým na rane je „objaviteľ nápadu“. Šéf sa „objaviteľa nápadu“ vždy môže pred vyššími nadriadenými zastať a poukázať, že to bolo kolektívne rozhodnutie. Tým ešte viac utuží u svojich podriadených pocit Cosa nostra.

Z mojich skúseností s participatívnym vedením tímov však nepoznám prípad, kedy by sa v prípade neúspechu hovorilo o treste. Skôr to bolo tímové poučenie z nesprávneho rozhodnutia a prijatie nápravných opatrení.

Niekto môže namietať, že jeho podriadení nechodia so žiadnymi nápadmi, radšej čakajú, ako rozhodne šéf a potom jeho rozhodnutie ofrflú. Takto sa správajú direktívne vedení ľudia. Prechod kolektívu na participatívne vedenie si vyžaduje určité úsilie šéfa a hlavne jeho dobrú motiváciu. Záleží na ňom – chce byť úspešný, alebo mať pravdu? Tieto dve veci sa často vylučujú.

Moja definícia šéfa je: Šéf je človek, ktorý je platený za to, že robí prácu rukami svojich podriadených. Víťazný šéf chce byť najmúdrejším zo svojich podriadených a bude im to stále dokazovať. Úspešný šéf chce byť na čele skupiny géniov, ktorí sa predháňajú v hľadaní stále lepších riešení. Jeho zásluhou nie je to, že pozná všetky odpovede, ale to, že si vie zohnať ľudí, ktorí najlepšie odpovede nájdu.

Akým šéfom chcete byť Vy? A pod akým šéfom by ste chceli pracovať?

K tejto úvahe ma inšpirovala moja známa, ktorá sa ma opýtala, prečo som svoju novú knihu nenazval Príručka víťazov, ale Príručka úspešných. Tej známej som vďačný za jej otázku, pretože som si uvedomil, že Príručka úspešných je návodom na ÚSPECH, nie návodom na VÍŤAZSTVO.

Túto knihu si môžete kúpiť v každom kníhkupectve, alebo na našom webe: KÚPITE SI KNIHU TU…Tu si tiež prečítajte, čo o knihe napísali niektorí odborníci i laici.

S pozdravom

RNDr. Alexander Birčák
Konateľ spoločnosti a lektor

Albisa s.r.o. čítajte viac…
Mob.: +421 904 864 912
www.albisa.sk

31. júla 2012|

Zanechaj komentár