Pán Šimon sa na schôdzku objednal telefonicky tak rýchlo, že som sa ho ani nestihol spýtať, aký problém chce riešiť. Pred jeho príchodom som si položil otázku, čo pre neho môžem urobiť. Napadla ma taká odpoveď: „Treba ho nechať porozprávať, čo ho trápi, a prečo nemôže v noci spať. On bude odpovedať, že v noci zvykne veľmi dobre spať. Vtedy sa ho treba spýtať, ako sa mu spalo, keď ho nemohli ani párom volov do postele dostať.“
Keď som mu otvoril dvere, do kancelárie vstúpil chlap ako hora, ruky ako lopaty. Sadol si na kraj stoličky, ani si neodložil kabát. Pýtam sa ho, čo ho ku mne priviedlo.
„Moje srdce. Strašne ma bolí. Bol som už na všetkých možných vyšetreniach – v okresnom meste, v krajskom meste a pred týždňom som sa vrátil z Bratislavy zo špecializovaného pracoviska. Tam mi povedali, že keby mal každý také zdravé srdce, ako ja, tak tam zostanú bez práce. Všetci mi vravia, že som zdravý ako repa a mne ide srdce z hrudi vyskočiť.“
– „A ako sa vám v noci spí?“, spýtal som sa ho.
– „Veľmi dobre. Idem spať so sliepkami a spím do rána ako dúdok.“
– „A nikdy ste nemali problémy so spánkom?“
– „Nie, nikdy. Vždy som mal dobrý spánok.“
Tak to je skvelé, pomyslel som si. Všetko ide podľa predpovede, akurát vôbec netuším, čo mám ďalej robiť. Skúsim ďalšiu otázku z predpovede.
– „A ako sa vám spalo, keď vás nemohli ani párom volov do postele dostať?“
– „Mňa nikto nikdy do postele nútiť nemusel. Ja rád spím.“ Odpovedal skoro urazene.
Ááá, tak on rád spí. Spýtam sa ho, kedy začali tie jeho problémy so srdcom.
– „Asi tak pred šiestimi rokmi.
– „A ako sa vám vtedy spalo?“
– „No, je pravda, že vtedy som sa veľmi nevyspal. Každé ráno som vozil minibusom Avia na družstvo ženy – dojičky z dediny. V zime boli v noci silné mrazy a ja som musel každé dve hodiny vstávať a ísť naštartovať Aviu. Keby mi v noci zamrzol motor, ráno by som ho určite nenaštartoval.“
– „A čo ste si vtedy mysleli, že s vami urobí to nočné vstávanie?“
– „Trochu som sa bál, že dostanem nejakú strašnú chorobu na srdce.“
– „Takže vy ste sa báli, že kvôli tomu nočnému vstávaniu dostanete strašnú chorobu srdca?“
Pán Šimon sa zrazu vyrovnal na stoličke, chytil sa rukou za ľavú hruď a hovorí:
– „Uch, uľavilo sa mi. Čo som dĺžny?“ A už bol pri dverách ako na rakete.
Zostal som z toho prekvapený. Obvykle klientova návšteva trvá okolo hodiny. Hľadám pri tom psychické bloky a potom sa ich snažím odstrániť. Niekedy je treba k vyriešeniu problému aj viacero návštev. Pán Šimon ale odfrčal už po pätnástich minútach, ani sa nechcel na nič spýtať. Podľa všetkého bol príčinou jeho bolestí srdca jeho predsudok a strach, že z nočného vstávania dostane strašnú chorobu srdca. Tým, že sme spolu ten blok pomenovali sa ten blok zrušil.
Asi po roku som sa od jeho susedy dozvedel, že bol s návštevou u mňa veľmi spokojný. Lieky na srdce síce stále berie, ale srdce ho už nebolí. Pomyslel som si, že keby chcel, tak by nemusel brať ani tie lieky, len to by musel na sebe trochu zapracovať.
To som ešte netušil, že po štyroch rokoch sa objaví v mojej kancelárii znovu. Bolesti srdca sa vrátili. Počas rozhovoru to vyzeralo, že by to mohol byť jeho stres z odchodu do predčasného dôchodku a strach zo smrti. Odstránil som mu s tým súvisiace bloky. Ani nie za týždeň bol u mňa znovu. Po návšteve u mňa sa vraj cítil výborne, ale po troch dňoch mu prišlo tak zle, že si musel dať tabletku pod jazyk. Až po dlhom vypytovaní z neho vypadlo, že asi pred pol rokom bol u lekára na kontrole. Ten mu povedal, že keď ho srdce už štyri roky nebolí, tak je vyliečený a mal by vysadiť lieky. Pán Šimon lieky vysadil a pri prvom veľkom strese sa mu znovu ozvalo srdce.
To sú tie prekvapenia ľudskej psychiky. Úplne na začiatku bral lieky na srdce a srdce ho napriek tomu bolelo. Pri emočnom odblokovaní pred štyrmi rokmi sa podarilo zrušiť príčinu jeho bolestí – predsudok, že mu nočné vstávanie spôsobí strašnú chorobu srdca. Bolesti síce prestali, ale pán Šimon odmietal uveriť, že je zdravý. „Pre istotu“ aj naďalej bral lieky. Na jednej strane mu to dodávalo pocit, že je chránený, na druhej strane si tým pestoval svoju zraniteľnosť.
Teraz, keď mu ošetrujúci lekár vysadil lieky bol bezradný pri predstave, že by sa mal navždy rozlúčiť s tabletkami. Najradšej by vrátil čas naspäť. Znovu by bral lieky a cítil by sa chránený a bezpečne. Krehká rovnováha jeho viery v to, že je zdravý a chránený však bola narušená tým, že vysadil lieky. A ani opätovné nasadenie liekov už nefungovalo.
Odstránil som mu emočné bloky spojené so strachom, že už nie je chránený liekmi. Jeho ale čaká práca na samom sebe, aby našiel argumenty o tom, že je zdravý a že jeho srdcu nič nehrozí. Ak bude o to stáť, môžem mu pri hľadaní tých argumentov pomôcť.
Zanechaj komentár