Stres v práci nás môže vybudiť k vyšším výkonom. Mnohí z nás patria k ľuďom, ktorí si užívajú „adrenalín deadlineov“.
Stres nad určitú hranicu však začne našu výkonnosť znižovať a môže viesť aj k vážnym psychickým, alebo zdravotným problémom (psychosomatické ochorenia). Vážne tiež môže ohroziť vzťahy na pracovisku, aj mimo neho.
Najčastejšie zdroje stresu v práci sú:
1. Pracovné vzťahy.
2. Pracovné úlohy.
3. Pracovné prostredie.
Bolo by fajn, keby sme mohli pracovať v ideálnom pracovnom prostredí, kde by boli všetky tri oblasti bezproblémové. To však nie je reálne.Riešením je preto naučiť sa zvládať stres v práci konštruktívnym spôsobom.
1. Pracovné vzťahy.
Patria sem vzťahy so šéfom, s kolegami, či podriadenými. Pracovné vzťahy vážne narúša šikanovanie, sexuálne obťažovanie, alebo nepriateľská komunikácia.
Pre obranu pred šikanovaním a obťažovaním je dobré zdokonaliť sa v zvládaní manipulácie.
Medzi pracovné povinnosti šéfa patrí zadávať úlohy a požadovať ich splnenie. Niekedy práve požadovanie výsledkov spôsobuje nadmerný stres ako pre šéfa, tak aj pre jeho podriadených.
Pre zlepšenie komunikácie medzi šéfom a podriadenými je veľmi dôležité, aby vedel šéf prispôsobiť komunikáciu typu osobnosti podriadeného.
Niektoré typy mu totiž nedokážu odporovať pri zadávaní úloh, zoberú si toho na seba priveľa a potom nič nestíhajú. Niektorí ľudia sú príliš veľkí perfekcionisti a to im bráni odovzdať prácu v primeranej kvalite včas.
Iný typ zamestnancov srší skvelými nápadmi, vie rozprúdiť zábavu, nikdy ale nesplní ani zlomok toho, čo nasľuboval.
Pre šéfa je preto veľmi užitočné, ak vie určiť typ osobnosti svojich podriadených a prispôsobiť tomu svoju komunikáciu.
2. Pracovné úlohy.
Množstvo úloh, spôsob plánovania práce a jej riadenie buď vytvára pracovnú pohodu, motivujúci stres, alebo škodlivý stres.
Mnohí ľudia pracujú 10 – 12 hodín denne a stále nestíhajú, sú prepracovaní. Ak ich to baví, tak niet čo riešiť. Niekedy môže byť workoholizmus spôsobom, ako riešiť svoje osobné problémy.
Ak sú prepracovaní radoví zamestnanci, tak je načase sa zamyslieť, ako prijímajú úlohy od šéfa. A čo je treba urobiť, aby tých úloh mali menej – iba na 8 hodín pracovného času.
Ak v práci trávia 10 – 12 hodín manažéri, je na čase sa zamyslieť, ako lepšie delegovať niektoré činnosti. Vtedy je dobré urobiť svoj pracovný reštart.
3. Pracovné prostredie.
Práca v otvorených priestoroch (open space), v znečistenom prostredí, so zastaralými výrobnými prostriedkami môže byť veľmi stresujúca.
Pracovné prostredie sa môže zmeniť aj zmenou šéfa, odvolaním z funkcie, či nespravodlivým rozdeľovaním práce a odmien.
U väčšiny ľudí sa zvýšený stres prejavuje ako podráždenosť, nervozita, rozhodenosť, neschopnosť zadeliť si úlohy.
Ak nadmerný stres pôsobí dlhodobo, niekedy prejde do fázy totálneho útlmu až ľahostajnosti, čo je forma stresu, kedy už organizmus nedokáže reagovať a brániť sa negatívnym podnetom.
Pri strese teda môžeme rozlišovať akútny (dočasne) zvýšený stres a dlhodobo pôsobiaci stres.
Pri dočasne zvýšenom strese pomáha, ak vieme ovládať svoje emócie. Ak vieme, čo si máme v duchu povedať, aby sme sa akútneho stresu zbavili.
Na dlhodobom strese je zaujímavá jedna vec: obvykle nás nestresuje to, čo sa deje, ale to, že sa nám nepáči to, čo sa deje. Takže je to vlastne náš postoj, ktorý spôsobuje náš stres.
Vtedy je dobré porozprávať sa s odborníkom a vytvoriť si konštruktívny postoj k príčine stresu. Alebo nájsť iné riešenie situácie.
Prajem Vám úspešný deň.
S pozdravom,
RNDr. Alexander Birčák
Motivačný kouč a školiteľ.
PS: Možno je stresu na Vás v poslednej dobe priveľa a Vy by ste sa potrebovali diskrétne poradiť s odborníkom. Vyskúšajte moju konzultáciu >>>
Zanechaj komentár