Poradenstvo a koučovanie sú moderné spôsoby zvyšovania výkonnosti manažérov, i obyčajných ľudí. Mnoho ľudí koučovanie už vyskúšalo a niektorí ho aj pravidelne vyžívajú (ja sám mám momentálne troch koučov). Napriek tomu panuje okolo koučovania veľa nejasnosti a mýtov. Na jeden z nich ma upozornil môj kamarát Peter, šéf veľkej spoločnosti.
 

Pred pár rokmi sme pri spoločnom obede prišli na tému koučovania. Opýtal som sa ho, či už niekedy koučovanie vyskúšal. Odpovedal, že nie, a ani to nikdy nevyskúša. Prečo?

 

Lebo si nenechá od nikoho „kecať“ do svojej práce. Vtedy som si uvedomil, že si môj kamarát zamieňa koučovanie s poradenstvom.

Aký je medzi nim rozdiel? Poradca skutočne „kecá“ ľuďom do života. Radí im, ako majú riešiť určité životné situácie a ľudia im za to radi zaplatia.

Načo si napríklad robiť daňové priznanie sám, keď si môžem zaplatiť daňového poradcu a ten to urobí za mňa? Načo študovať ponuky rôznych počítačov, v ktorých sa nevyznám, keď mi odborník na počítače navrhne počítač, ktorý vyhovuje mojim požiadavkám? Odborník na hypotéky mi zase poradí najlepší spôsob financovania kúpy domu.

Poradenstvo je teda poskytovanie informácií od odborníka smerom ku klientovi. Poradca je v určitej oblasti viac vzdelaný ako klient a preto je pre klienta užitočný.
 

Podstatou koučovania je pravý opak. Zákazník je v určitej oblasti vzdelanejší ako kouč. Úlohou kouča nie je klienta poučovať, ale pomôcť mu zorientovať sa v neprehľadnej záplave informácií a vybrať si to najlepšie možné riešenie jeho problému.

Kouč pri koučovaní preto používa prevážne otázky. Ak klient na tie otázky nájde odpovede, tak si svoj problém v skutočnosti vyrieši sám.

Obrazne povedané, poradca rozdáva svojim klientom výkričníky – toto urob tak! Tamto urob onak! Kúp si toto!

Kouč rozdáva svojim klientom otázníky – čo je najväčšou prekážkou pri plnení toho projektu? Kto by mohol byť pri tom tvojim spojencom? Aké možnosti prekonať túto prekážku máš? Ktorá z nich je pre teba najvýhodnejšia a prečo?

Samozrejme, môžeme si tieto otázky položiť aj sami a tak koučovať sami seba. Alebo nám ich môže položiť kolega, či šéf, čo je podstatou kočovacieho spôsobu vedenia ľudí. Na to je potrebné poznať základné princípy koučovania, aby sme ich mohli potom v praxi využívať. A tiež mať dostatočný odstup od situácie, aby sme nepodľahli emóciám a manipuláciám. Preto si u mňa často šéfovia objednávajú buď koučovaciu konzultáciu >>>, alebo školenie o koučovacom spôsobe vedenia ľudí >>>.
 

Z praxe.

Asi pred rokom sa na mňa obrátil Petrov podriadený Miloš, šéf ich regionálnej pobočky. Mal problém so svojou podriadenou Janou. Jana mala zálusk na Milošovo miesto a tak v práci stále vyvolávala konflikty. Prisvojovala si Milošove kompetencie aj výsledky a ohovárala Miloša pred kolegami, pred Petrom a ostatnými členmi vedenia spoločnosti.

Miloš bol z toho otrávený, pretože namiesto získavania nových klientov musel stále riešiť Janine intrigy a vysvetľovať Petrovi, prečo tak strašne ubližuje Jane. Po niekoľkých koučovacích konzultáciách u mňa sa Miloš rozhodol z firmy odísť a nastúpil do spoločnosti pôsobiacej v inej branži.

Jana sa po Milošovom odchode chopila moci a rozpútala na pobočke teror. Vyštípala odtiaľ väčšinu šikovných zamestnancov a rok po Milošovom odchode počet ich klientov klesol skoro o 50%.

Miloš sa v novom zamestnaní uchytil a dnes iba krúti hlavou nad tým, ako dlho znášal Janine intrigy.
 

To, že veľký šéf Peter odmieta koučovanie svedčí o jeho silovom a autoritárskom štýle vedenia ľudí. On má vo veciach osvietené jasno, vie všetko najlepšie a nepotrebuje počuť názory iných ľudí. Takýto prístup môže mať na začiatku veľmi dobré výsledky, pretože nestráca čas na nekonečné diskusie.

Nevýhodou silového prístupu je, že taký šéf sa dá ľahko zmanipulovať. Stačílo, že všetkého schopná manipulátorka Jana Petrovi správne zalichotila a Peter začal Janu zvýhodňovať na úkor spoločnosti. Výsledkom bolo, že z firmy poodchádzala väčšina šikovných ľudí a zostali len takí, ktorí síce na Janu poza chrbát nadávajú, ale nemajú odvahu tiež odísť. A firma tiež stratila skoro polovicu klientov.

Z toho príbehu vyplýva, že ak šéf odmieta koučovanie, o to viac ho obvykle potrebujú jeho podriadení. Preto ak máte v práci podobné problémy, ako mal Miloš, objednajte sa ku mne na konzultáciu tu >>>.
 

A čo vy, vyskúšali ste už niekedy koučovanie? Aké to bolo? Čo vám to dalo a čo vám pri tom chýbalo? Napíšte nám o tom do diskusie pod článkom.

 

Alexander Birčák
Prajem Vám úspešný deň.
S pozdravom,

RNDr. Alexander Birčák
Motivačný kouč a školiteľ.

Albisa s.r.o.